a ani neznamená schopnosť správne sa rozhodovať. Možno niekedy stačí len poznať význam slova zodpovednosť - schopnosť zodpovedať otázku, prečo sme konali tak a tak; schopnosť odôvodniť svoje konanie, ideálne jasne a zrozumiteľne,
Rúška zakrývajú ústa a nos, ale nie oči a uši, vyše 5 miliónov párov očí sa pozerá, v súčasnosti väčšina priam až nezdravo vypúlene a vyše 5 miliónov párov uší počúva, priam sa už menia na radary, pre pochybnosti, či dobre počujú...
Talianska cesta, česká cesta, švédska cesta, „keď neurobíme to tak to, skolabujú nemocnice, a ten má na svedomí najbližšie úmrtia, lebo odišiel, a ten povedal to, a ten to zase zmenil, a ten má dáta a ten ich zas nemá....“, a čo tak raz už konečne začať ísť aj slovenskou cestou.
„Najväčšia chyba, ktorú môžete urobiť, je sústavne mať strach, že nejakú urobíte“, /Elbert Hubbard/
Cestou rozumne, racionálne, ale zároveň zodpovedne nastavených opatrení,
nie ako doteraz typu:
že v polovici septembra začínajú rásť čísla, ale tu sa „handluje“, koľko ľudí na svadbe až do rozhodnutia, že od 1.10. bude to a to, prečo sa neriešila situácia hneď, predvídavosť mala zase „dovolenku“ a výsledok? do 30.9. do 23.59 hod. svadby oslavy párty, a vírusík sarsík alias covidík si mädlil svoje milióny výbežkov,
že keď je prúser, treba vynadať národu, že je nezodpovedný, pričom mnohí už 7 mesiacov nevideli svoj úsmev a úsmev svojich blízkych, a nielen kvôli rúšku,
že hrrr systémom zatvoríme „nedeľným výnosom“ stredné školy, hoci čísla nakazených v mnohých z nich začínajú aj končia 0, kto sa ich pýtal, kto sa radil? Kto sa pýtal učiteľov a žiakov, ako sa im učilo 6 týždňov v rúškach? A napokon aj tak to skončilo dištančným vzdelávaním,
že zatvoríme plošne všetko, hoci od septembra sa tu „hráme“ na semafor regiónov
že obedy si vezmite so sebou, snáď aspoň dodajú kompetentní reštauráciám prírodné kompostovateľné obaly, keď už sa nedá v kľude zjesť aspoň obed za prísnych, už 2 mesiace nastavovaných, opatrení
Až neúprosný čas, ktorému sa vírus vysmieva, ukáže, čo prinesú opatrenia typu
že testujeme, testujeme stále viac, testy sú veľmi drahé, síce vo svojej podstate spoľahlivé, avšak je tu aj ľudský faktor, faktor kontaminácie, alebo faktor nesprávnej „falošnej“ amplifikácie /PCR/, a tým faktor falošnej pozitivity, ktorý sa príliš nerieši, kapacity nestačia, trasovanie nestačí, naozaj je načase asi už zmeniť metodiku, aj počítanie, aj narábanie s dátami, a najmä komunikáciu navonok pre verejnosť, faktickú aj emocionálnu,
že budú povinné rúška aj v exteriéroch, človek je široko ďaleko sám, v parku /ak nejaký v meste či obci ešte zostal/, aby sa trochu nadýchal a oddýchol si, ale! zároveň aby sledoval GPS či mapu s hranicou mesta alebo obce,
že tvrdohlavo od 9-11 hod. je v obchodoch vyhradený čas pre dôchodcov, keď to nikto nechce, ani samotní dôchodcovia,
že sa vôbec nerieši psychika, obmedzujú sa prevencie, čo ak nás „dobehnú“ mnohé iné ochorenia, a budeme počúvať, „keby ste prišli skôr“, „nemôžeme vám preplatiť liečbu“
Imunita ľudí v nedohľadne, blokovanie iných názorov, to je koho cesta?
Život sa nedá zastaviť, zmraziť, a potom zase naštartovať. Nikoho.
„Keď nedokážeme zmeniť skutočnosť, zmeňme pohľad na ňu“, /Nikos Kazantzakis/, v zmysle povzbudenia, nie strašenia a obsypávania ľudí neúplnými informáciami, výčitkami, či nepriznaním si chyby, krátkozrakosťou rozhodnutí.
"Keď nedokážeme zmeniť skutočnosť, zmeňme pohľad na ňu“,... snáď ho zmenia aj "kompetentní", v zmysle úcty k občanom, ku krajine, k našim predkom, k našim deťom, k našej minulosti i budúcnosti.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
